Zapojíš sa?

Od septembra 2013 som zamestnaná v Tréningovom Centre Kompasako riaditeľka Školy pre pracovníkov s mládežou. Súčasťou mojej terajšej práce je aj zohnať si modlitebných a finančných podporovateľov. A tak si aj ja hľadám ľudí, ktorí by sa stali súčasťou služby, ktorú momentálne robím. Modlili by ste sa, prosím, či vás Boh nevolá do tejto služby spolu so mnou prostredníctvom modlitieb, povzbudzovania a/alebo finančného daru? Spoločne môžeme slúžiť nášmu Bohu a budovať Jeho kráľovstvo.

Môj príbeh Píše sa rok 2005. Sedemnásťročná gymnazistka sedí na svojej prvej KPM a počas večerného programu vysloví modlitbu. Alebo skôr tiché prianie: „Pane Bože, raz by som ti chcela takto slúžiť. Byť na mieste, kde sa dejú Tvoje veci. Budovať Tvoje kráľovstvo.“ Namiesto pódia ju však Pán Boh na najbližšie roky Pán Boh povolá slúžiť v malej dedinke a viesť skupinku s jej sestrou a spolužiačkami. Žiadna sláva. Ale deň za dňom, v modlitbe na kolenách, dievčatá vyrástli a oni teraz vedú mládež v tej malej dedinke. A ona začína novú skupinku s túžbou vidieť ďalšie dievčatá slúžiť Pánu Bohu so všetkým, čo majú. Píše sa rok 2013. A ja píšem záverečnú správu pre TCKompas a chystám svoj seminár na KPM. Vždy, keď sa nad tým zamyslím, zostanem v úžase nad tým, že Hospodin pozná úmysly, ktoré má so mnou... (Jer.29,11)  Pozná ich dokonca  lepšie než ja sama. Milujem viesť skupinky, činiť učeníkov a mám rada „učiteľovanie“. On je ten, ktorý to dokáže všetko spojiť a ja mám to privilégium viesť Školu pre pracovníkov s mládežou. A viem, že môj sen, moja modlitba bola naplnená do bodky. Môžem Mu slúžiť. Môžem byť na mieste, kde sa dejú Jeho veci. Môžem budovať Jeho kráľovstvo. A to všetko z Jeho milosti a dobroty. Ako sa môžeš zapojiť? Možnosti je viacero. Môžeš ma podporiť modlitebne  jednorázovo alebo pravidelne finančne na 2699360008/1100, variabilný symbol 4018 tým, že tento blog posunieš ďalej (sharuješ:) Veľmi by mi pomohlo, ak by si mi dal/a vedieť, či niečo z toho plánuješ urobiť. Share Tweet Forward to Friend

Impulz | Daniel Harčar | Nepravdepodobná viera

(by Daniel)

Kamaráti z Impulzu ma oslovili aby som povedal o tom čo ma Boh učí. Rozhodol som sa hovoriť o viere. O viere v Boha, v Jeho moc. O viere v tých situáciách keď sa to zdá veľmi nepravdepodobné. Možno sú tieto myšlienky práve pre teba.

Ešte dvakrát sa vyspím...

(by Denisa)

A potom to príde. Deň už nebude mať 24 hodín, ale 31. Pýtate sa ako je to možné? Že vraj to súvisí s tým ako rýchlo sa Zem otáča a ako rýchlo ide lietadlo. Ja sa do tej fyziky nerozumiem.

Po niekoľko hodinovom lete vystúpim (snáď) na letisku v Little Rock (Malej Skalke). A čo sa bude diať potom? Iba pán Boh vie. Doslova. A preto mám vlastne dôvod tešiť sa na tú Ameriku. Lebo ja som domased-ľudomil a viem, že v cudzom svete mi bude akobysomto... cudzo. Ale Pán Boh nebude cudzí, On bude Ten istý. A keď sa stretnem s Jeho americkými deťmi, budú to vlastne moji súrodenci. A toto je na Cirkvi najkrajšie. Žiadna voľnočasová záľuba, žiadne spoločné pocity, žiadne rovnaké znamenie zverokruhu nemôže spôsobiť to, že neznámi ľudia sa stanú rodinou. 

To môže iba Kristus.

„Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék,(ani Slovák, ani Američan – pozn. autora; ale autora blogu, nie Biblie:) nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.“ Gal.3,27

A preto sa teším.

Na kamarátov z Atlanty, na chodenie po školách a rozprávanie o KECY campe a o tom, čo Pán Boh robí na Slovensku. Na Bartonovské deti, bývalú Prešovčanku Christinu Pelto (teraz už Madison) a Schaderovcov. Na pozývanie nových ľudí, aby boli mojou modlitebnou a možno aj finančnou podporou. Teším sa, že budem môcť byť svedkom za veľkou mlákou, ale ešte viac sa teším, že môžem byť Jeho svedkom tu a že môžem zažívať ako koná. Bez Neho by sa nekonala žiadna Amerika. Keby len to... 

Bez Neho by som nemala nič – nových súrodencov, milosť a odpustenie na každý deň, hojnosť všetkého.

Uvedomujem si každý deň, čo všetko mám vďaka tomu, že som Jeho – Kristovou – kresťankou? Uvedomuješ si ty,  čo všetko máš v Ňom?

„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach.“ Efezským 1,3

Ak si na mňa z času načas spomeniete, modlite sa prosím

• aby som vydávala pravdivé svedectvo, ktoré bude oslavovať Jeho a nie mňa
• aby americkí študenti prežili povolanie do misijnej služby na Slovensku
• aby som sa veľa naučila a veľa porástla
• aby Pán Boh naklonil srdcia ľudí k podporovaniu
• aby mal Daniel, čo jesť a do čoho sa obliekať, kým budem preč :)

  

Impulz | Denisa Harčarová | Nevesta

(by Daniel)

Pred niekoľkými mesiacmi nás oslovili priatelia aby sme spoločne natočili "Impulz". Veľmi radi sme s Deniskou túto prížetosť poslúžiť aj trošku iným spôsobom prijali.

Deniska sa rozhodla, že bude hovoriť o tom aký má vzťah náš Pán, Ježiš Kristus, ku každému jednému z nás:

"Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev." Ef. 5,31-32

Chlieb po vode

(by Denisa)

Keď som mala 17 rokov, Pán Boh má povolal do služby (ako presne to bolo, to je už iný príbeh). Tak som poslušne začala skupinku s mojou sestrou a jej kamarátkami. Boli to vtedy 13 ročné puberťáčky. Z nich som naozaj poznala iba moju sestru. A v podstate ani tú nie (to je však tiež iný príbeh).

Stretávali sme sa v našej detskej izbe nejaké tri roky. Učila som ich, čo som vedela. Tak ako rástli oni, rástla som aj ja. Prišli skupinky, keď sa dievčatá tak pohádali, až som musela povedať, že kým sa neudobria, nebudeme pokračovať. Čakala som 5 minút, potom 10. Sedeli sme ticho až sa jedno dievča postavilo a odišlo. A za ňou ďalšie a ďalšie. Zostala iba moja sestra. Chudinka, nemala kde odísť – boli sme v jej izbe.

Čo urobíte s takou skupinkou? Namiesto toho, aby sa sústredili na Pána Boha, škriepia sa ako malé deti. Najjednoduchšie je utiecť. Nechať ich tak. Veď si ani trochu nevážia, čo pre nich robím. Nič z nich nevyrastie.

Potom boli chvíle, keď som na kolenách prosila Pána Boha, aby mi dal silu milovať ich, lebo som nevedela ako pokračovať v skupinke, kde chodia dievčatá, ktoré ani len nemám rada. Zázrak sa nestal.

Aspoň vtedy som si to myslela. Dnes viem, že je to inak. Prešlo 9 rokov. Dve dievčatá sa vybrali iným smerom. Dobrým, ale iným. A tri mi zostali. Už dlho nemáme skupinku, ale Julka, Danka a Zuzka sú prvé v mojom modlitebnom zozname. Sú prvé, ktorým zavolám, keď potrebujem vypadnúť. Keď chcem mať blízko domov. Lebo presne tým pre mňa sú – domovom. Pripomienkou, že ak ťa Pán Boh povolá do služby, On presne vie, čo robí.  Aj keď to nedáva zmysel. Aj keď je to príliš ťažké. Aj keď ti je ťažko mať tých ľudí niekedy rád.

Keď som chystala svadbu, ich pomoc bola neoceniteľná. Keď som si začala zháňať finančnú podporu kvôli práci oni boli prvé, ktoré mi odpovedali. Keď mi Daniel prichystal narodeninové prekvapenie, vedela som, že nebudú chýbať. Keď sme oslavovali prvé výročie, uhádnite, kto sa o to staral? A vôbec nepochybujem o tom, kto mi príde prvý pokočíkovať deti.

V Božom slove sa píše: „Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš.“ (Kazateľ 11,1)

Dávaj. Seba. Peniaze. Čas. Srdce.

Dávaj, aj keď sa zdá, že to vyjde navnivoč. Ako keď pustíš chlieb po vode. Čo sa s ním stane? Rozplynie sa. Nemáš pocit, že to bola dobrá investícia. Pustíš ho a viac ho nevidíš. Ale na druhý deň prídeš s novým bochníkom a urobíš to isté. Chcela by som, aby toto bola pravda o mne. O mojej službe. Púšťať – vytrvalo a verne. Nečakať odmenu. 

KPM 2013 "Hľadaj a zachráň"

(by Daniel)

Znova po roku, konkrétne od 10. do 14. apríla, som sa mohol zúčastniť Konferencie pre pracovníkov s mládežou. Hľadať a zachraňovať. O to nám išlo. Viac ako 500 účastníkov bolo 5 dní pripravovaných na to ako máme hľadať a zachraňovať tých, ktorí to potrebujú. 8 spoločných programov a 12 seminárov, ktorými si mohol prejsť každý. Ale nie o tom čo bolo na konferencii chcem napísať, lebo ak si tam bol tak vieš, že to bolo skvelé a ak si tam nebol tak si už určite o tom od niekoho počul.

Pre mňa bola táto konferencia veľmi špeciálna. Keď vidíš rásť ľudí okolo teba a počúvaš o tom Boh koná v ich životoch, nikdy ťa to nenechá chladným. Boh sa dotkol aj mňa, a to cez príbehy, ktoré neboli ani vyslovené, ale tie ktoré sa odohrávajú priamo pred mojimi očami. Prvým z týchto príbehov sú dvaja chlapci z mojej bývalej skupinky o ktorých som sa mohol 3 roky starať a teraz vidím ako Dávid a Juraj vedú pri chválach a uctievaní mnoho ďalším a samozrejme aj mňa. Moje srdce sa teší keď pozerám na to ako chlapci, ktorých dlho nevedel motivovať, nadchnúť, či donútiť aby si Božie slovo čítali každý deň, teraz vylievajú zo svojho úprimného vzťahu s Ním požehnanie na mnohých ďalších. 

Ďalším príbehom je Natália (druhá zprava), ktorá sa pred rokom stala súčasťou môjho mládežníckeho tímu a ja som sa vtedy Boha pýtal čo také prinesie dievča, ktoré je tiché a nechce veľa hovoriť pred ľuďmi. A práve ona prináša stále viac a viac. Jej srdce je obrátené na Boha neustále a som často užasnutý keď počúvam aké výzvy prijíma od Neho a bez strachu kráča vpred. O jednej výzve mohli počuť všetci, pretože o ňom hovorila na hlavnom pódiu a jej slová o tom ako sa rozhodla svedčiť svojmu ockovi a pravidelne sa s ním rozprávať o Bohu boli pre mňa veľkým povzbudením.

Posledným z príbehov, je príbeh môjho tímu. Často som si kládol otázky: Skutočne Boh povolal tých mladých študentov slúžiť so mnou na mládeži? Sú vôbec pripravení? Nie sú na to príliš mladí a neskúsení?

No počas tejto konferencie mi Boh pripomenul niečo o sebe. "Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce." 1 Sam.16,7. Srdce Moniky, Aničky, Natálky, Kamilky a Riša bijú pre druhých. Aj keď sú stále len na strednej škole túžia slúžiť svojim rovesníkom a cítia potrebu Ježiša v životoch všetkých okolo seba a predovšetkým aj v tých svojich. Už viem, prečo ma Boh obklopil práve nimi a prečo, nielen Natálka, ale všetci slúžia práve takým spôsobom a práve so mnou. Hospodin vidí ich srdcia jasne a tak ako ich ja a ani nikto iný neuvidí. Počas konferencie v sobotu sme sa stretli s Danny Jonesom aby nám mohol trošku poradiť niečo do našej služby. Sám som netušil čo očakávať, ale po hodine a pol pri obede a po rozhovore s Dannym sme strávili spolu ďalších niekoľko hodín tým, že sme hovorili o všetkom čo by sme mohli, a čo by sme chceli s našou mládežou. A vtedy sa kúsok zo ich sŕdc ukázal aj mne. Láska pre druhých, túžba po tom aby ďalší spoznali Ježiša, to je to som videl a čo mi Boh chcel ukázať.

A tak sa pýtam sám seba. Môžu aj tí okolo mňa pozorovať podobný príbeh, príbeh Boha, ktorý koná a mení? Neviem. Mnoho z nás, mnoho z kresťanov, ani len netušíme akým svedectvom môžeme byť každý deň. A preto je dôležité aby sme nevykročili do jediného dňa bez toho, aby sme ten deň vydali Ježišovi do rúk a aby sme hlavne seba vydávali Jemu do rúk. 

"Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach."

Matúš 5:16

Otvorenie PUZZLE

(by Daniel)

Kde sú ľudia, ktorí túžia slúžiť Bohu tam sa vždy niečo deje. Tak nejak to vyzerá aj v Prešove v Evanjelickom zbore. Vo Veľkonočný pondelok sa začala nová etapa v službe mládeži v našom zbore.

V pondelok sme otvorili mládežnícku klubovňu s názvom PUZZLE. Má to byť nový priestor pre službu mládeži, dorastu, konfirmandom, ale aj miesto pre skupinky a rôzne voľnočasové aktivity ako sledovanie filmov, spoločenské hry, x-box, či posedenie pri dobrej knihe.

Bolo úžasné sledovať ako sa táto klubovňa stávala realitou. Potrebovali jeden schválený projekt, dva mesiace prác, niekedy intenzívnejších inokedy menej intenzívnych. Som vďačný, že som mohol aj ja priložiť ruku k tomuto dielu. 

"Dostal som slovo od Boha, že On sa postará." Táto veta mi najviac zarezonovala v mysli keď som sa mohol po otvorení PUZZLE rozprávať s človekom, ktorý si vzal vytvorenie tohto priestoru na svoje plecia. Jany Čerenský poskytol množstvo svojho času a námahy aby PUZZLE mohlo vzniknúť. Ale ako som v úvode napísal bolo aj mnoho ďalších, ktorí s radosťou pomáhali a pracovali na všetko čo bolo treba.

Boh sa postará a ja verím, že mnohých z nás si aj použije na to aby sme vedeli klubovňu PUZZLE múdro používať na Jeho slávu. Na stretnutiach našej mládeže sa často zamýšľam nad požehnaním, ktoré na nás Boh vylieva. Mnoho ľudí oddaných a pripravených vydať sa Jemu do služby, toľko rúk a nôh, ktoré môžu byť použité na Jeho slávu a napokon aj veľa sŕdc poznačené dotykom Ježiša Krista. 
Verím, že s PUZZLE prídu aj nové možnosti služby pre mnohých z týchto ľudí.

 "Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!"

1. Korintským 10:31

Stretnutie pod krížom

(by Daniel)

Prišiel Veľký Piatok a s ním aj "Stretnutie pod krížom". Neviem ani kedy sa to začalo, ale v Prešovskom cirkevnom zbora sú služby Božie na Veľký Piatok o piatej večer veľmi špeciálne. Ja som sa mohol už po šiestykrát podieľať na týchto službách Božích, pretože ako vždy aj teraz to bolo celé pod taktovkou našej mládeže. 

Kapela, projekcia, plné lavice, riadna zima, vonku sneh a skvelý kamarát sa stal súčasťou nášho zboru... 

Aj takéto bolo "Stretnutie pod krížom" v roku 2013. Keď som videl toľko ľudí v kostole ako ich tam bolo dnes, znova raz som si uvedomil prečo sa každý rok toľko trápime aby sme prišli do studeného kostola, pripravili projekciu, vyzdobili interiér, pripravili program a vyrobili pamätné darčeky pre všetkých. Hovoriť o Ježišovej obeti a ukázať to, že aj pre mladých ľudí žijúcich dnes je príbeh o Ukrižovaní na Golgote veľa hovoriaci príbeh, ktorý ovplyvnil život každého jedného z nás. Slovom nám poslúžila Lenka Janotková, ktorá vyzvala každého z nás aby sme vyšli z väzenia hriechu a vykročili ďalej očistený Ježišovou krvou. Táto správa, ktorá ma moc zmeniť životy všetkých mohla zasiahnuť životy ľudí aj v piatok večer v Prešovskom kostole Svätej Trojice. Modlím sa aby pre všetkých, ktorí túto správu v piatok počuli sa stala táto správa každodenným chlebom. 

"Stretnutie pod krížom" bolo pre jedného môjho kamaráta ešte o niečo špeciálnejšie ako pre nás ostatných. Jany Figura sa stal členom nášho cirkevného zboru. Veľmi ma potešilo, že som ho mohol "u nás" ako prvý privítať a odovzdať mu aj malý darček. 

Jany je úžasný človek, ktorý je pre mňa v mnohom skutočným vzorom. Jeho nadšenie pre Božie slovo, pre štúdium veľkého množstva kresťanských kníh a to ako svedčí svojej rodine pri každej príležitosti. To je len zlomok toho čo vnímam na Janym pri každom rozhovore s ním. S Janym som mohol slúžiť so stredoškolskom mládežou a na Kecy táboroch 5 rokov. Služobník, ktorý vie komu uveril a komu dal svoj život do rúk. Taký je pre mňa Jany. Aj keď už teraz pracuje v Bratislave stále je podporou pre mňa ako vedúceho mládeže a aj pre môj tím.


"Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?!"

Rímskym 5:8-9

To je také nefér!

(by Denisa)

S týmto rozhorčeným výkrikom ma privítali moje piatačky tento pondelok na hodine angličtiny.

A dôvod ich nevôle? Zrušilo sa divadelné predstavenie a to znamenalo, že namiesto krátkych troch hodín, si v škole museli odsedieť nekonečných sedem. Pravdupovediac, aj mne sa to zdalo nefér. Nechcela som zostávať v škole do pol tretej. Ale som už veľká a viem, že sa dejú aj horšie veci ako jedno zrušené predstavenie.

Nepodarí sa ti monitor alebo matury, nezoberú ťa na vysnívanú výšku, niekto ti zlomí srdce, nespravíš vodičák na prvýkrát, nevieš si nájsť prácu, ochorieš, niekto blízky ťa opustí navždy,...

V každej etape života sa nám dejú veci, ktoré sú nefér. Aj keď milujeme Krista.

A práve On mi ukázal pravdu o môjom "nefér" živote. Tento pondelok, vďaka zrušenému predstaveniu, cez moje piatačky.

Vedela som, že je nefér, že sa chúdence musia učiť, aj keď sa tešili na predstavenie. Ale zároveň mi bolo aj trochu smiešno. Najmä, keď malá Emmka  začala vysvetľovať, že to nie je prvá krivda, ktorá sa im stala. Minulý rok im sľúbili, že pôjdu do divadla na Šípkovú Ruženku a nakoniec to bolo o vlkovi a kozliatkach. Viete si predstaviť tú neprávosť?

A viete si predstaviť, že by ste sa nezasmiali, keď to počujete:)

A do toho prišiel Duch Svätý - "Nesprávaš sa aj ty často práve tak? Hovoríš mi o krivdách, ktoré ťa postretli. O tom, aký je tvoj život nefér... Vieš, že mi na tom záleží, lebo ťa milujem. Ale niekedy sa musím až usmiať a túžim ti povedať, že sa nemusíš trápiť. Že ono to nie je až také nespravodlivé ako to vidíš ty. To, čo vidíš je jeden kúsok puzzle. Ja vidím celý obraz. Dôveruj mne. Dôveruj mojej perspektíve. Perspektíve večnosti."

Viem, že ešte mnohokrát sa budem mať chuť sťažovať na to, aké je všetko nefér. Ale viem aj, že Pán Boh bude prichádzať a navrhne mi, aby som mu dôverovala. A ja mu túžim povedať áno. Bez výhrad.

"Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej."

Jeremiáš 29,11

Vitajte.

Prišiel nový rok a s ním aj niekoľko rozhodnutí, ktoré je potrebné urobiť. Dôsledkom jedného z nich môže byť aj existencia harcarovci.blogspot.sk
Uvidíme.