Živnostenské trampoty

V sobotu sa ma ktosi opýtal, čo ma čaká tento týždeň. A ja som začala menovať: v pondelok ráno test z vedomostí o SZČO, v utorok mentorské stretnutie s Podlesnými, v stredu obhajoba Podnikateľského zámeru, potom skupinka s Meggi a Miškou... Zrazu prišla otázka: "A test ako? Si naučená?" Neviem ako je to možné, ale nejak sa mi od októbra (kedy som sa dozvedela, že ten test bude treba písať) nepospájalo, že na test sa treba učiť. Vážne, až v sobotu večer tou otázkou som si uvedomila, že sa potrebujem pripraviť.

A to bola prvá lekcia od Pána Boha.

Je požehnaním mať v živote ľudí, ktorí sa pýtajú. Aj na to, aký budem mať týždeň. Ale aj keď sa pýtajú niekedy nepríjemné otázky. Ako nerada počujem: Už si sa učila? Pripravila si sa zodpovedne? Aké sú tvoje motívy? Zachovala si sa správne?...

Nerada to počúvam, ale vďaka tým otázkam viem udržať kurz. Vďaka ľuďom, ktorí v pravom čase kladú pravé otázky.

Tak prišla nedeľa. Vstala som s tým, že budem čítať knihy, dopozerám Gilmorky, pripravím sa na skupinku a budem netrpezlivo vyčkávať Daniela, ktorý sa mal po 5 dňoch vrátiť z JV academy. Tí, ktorí čítajú pozorne, isto prišli na to, že som na niečo zabudla. Úplne som zabudla, že sa mám učiť na tie pondelkové testy. Keď som išla zapínať Gilmorky, všimla som si môj Podnikateľský plán a ťuklo mi. Tak som poslušne zapla Chrome namiesto BSplayera a snažila som sa čo to o podnikaní dozvedieť - keď už som sa vydala na cestu "biznismenky". Na levickom ÚPSVaR-e som našla 100 otázok, ktoré sa vyskytujú v testoch a s nádejou, že v Prešove snáď neplatia iné zákony, som sa do toho pustila. Všade možne som hľadala odpovede na otázky typu: "Akým dokladom preukazuje občan so zdravotným postihnutím invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely zákona o službách zamestnanosti?" A nejak som to teda dobojovala. 

Jákob a jeho sen

O šiestej sme začali skupinku, na ktorej študujeme Poslušnosť. Práve sme čítali o Jákobom sne (Genezis 28). K Jákobovi prvýkrát prehovoril Hospodin a povedal mu: "Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme. Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil." 
Dostal nádherný sľub. Hospodin bude s ním, bude ho chrániť, neopustí ho.
Čo ma však udivilo, bola Jákobova reakcia. Vtedy Jákob sľúbil: "Ak bude so mnou Boh, ak ma bude chrániť na ceste, na ktorú som sa vydal, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie a šťastne sa vrátim do domu svojho otca, Hospodin bude mojím Bohom." Jákob kladie podmienku? Veď už dostal sľub, ktorý obsahuje presne to, o čom s Hospodinom vyjednáva. Načo to urobil?

Živnostenské testy

Prišiel pondelok. Úderom ôsmej hodiny som sedela na ÚPSVaR-e 
dúfajúc, že "dajak bulo, dajak budze".
Rozdali sa testy. 20 krúžkovacích otázok, stačí mať 10 správne. Zdá sa, že okolnosti sú priaznivé. Začínam čítať otázky, zmocňuje sa ma panika. Úplne iné otázky ako mojich 100, ktoré som naučila. Výborne. Ľudia okolo mňa potajme vyťahujú maličké papieriky, sem tam počujem šepot: "Čo má byť v osmičke?" Tety úradníčky sa tvária, že ich sa to netýka. A zrazu dilema - pozriem do papiera vedľa? Nepozriem? Keď mi to napadlo, až som sa musela sama zo seba zasmiať. Naozaj jeden smiešny živnostenský test stojí za to, aby som opustila svoje zásady? Aby vždy, keď sa ma niekto spýta na živnosť, aby som si spomenula, že som podvádzala na teste? Takú zbraň tomu Zlému nedám. Tak som len sklonila hlavu, odovzdala papier, pokrúžkovala najsympatickejšie odpovede. 

"Váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete."

Potom prišlo čakanie. A intenzívne modlitby. Pane, prosím, nech sa tých 10 správnych nájde. Veď vieš, že to robím pre Teba. Aby som mohla pracovať v Kompase. Keď mi toto splníš, budem Ti slúžiť ako drak. 
A vtedy mi zišiel na um Jákob (ja tvrdím, že to bol Duch Svätý, ktorý mi to pripomenul). Dostal sľub, ale aj tak vyjednáva. Pre istotu.
Ja som tiež dostala sľub. Ježiš hovorí: "Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia." (Matúš 6,33-34)
A namiesto toho, aby som pevne v pokoji a s nádejou stála na tomto sľube, ja sa starostím. Vo verši predtým ešte Ježiš vysvetľuje: "Váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete." Môj nebeský Otec predsa vie, čo potrebujem.
Tak som tam stála pred dverami č.35 s radosťou, že Pán Boh mi pripomenul, že sa stará. Že je blízko. Že presne vie, čo potrebujem. Test, ne-test. Robota, ne-robota.
Aj tak je to všetko o tých vzácnych momentoch, keď ma uisťuje, že Mu na mne záleží.